kanal

Uz niekolko mesiacov som sa odhodlaval otvorit si svoj blog, ale vzdy som mal problem. Poznate ten pocit, ked mate plnu hlavu myslienok a zivo si predstavujete ako by ste ich napisali, stvarnili, rodia sa vam v hlave prve vety, a ked sa konecne dostanete ku moznosti svoje myslienky preniest na papier, neviete co povedat, a cokolvek napisete sa vam zda prehnane a az desiovo slaboduche? Potom pokoreny ako chlap ktory zlyhal v tej najhorsej chvili siahnem po krabicke cigariet a v ustach mi ostava trpka pachut nepremenenej sance. Tak krasne sa mi mohlo ulavit, a miesto toho sa len sam lutujem na balkone usadeny v hlbokom kresle a spominam na casy ked som bol zalubeny a pisal basen za basnou. Bol som mlady a hlupy. Chcem byt znova hlupy. Z toho dovodu som si ani nezverejnil meno. Niekolko minut som len sedel a tupym vyrazom som pozeral striedavo na monitor a odraz lampy v okne, a rozmyslal, ci nie je mozne, aby niekto spoznal mmoj rukopis. To je to meno strach. Preto som strach. Tusim som mal byt radsej strachopud... Kazdopadne vas vsetkych zdravim, a prosim o zhovievavost ku clankom, o ktorych ani sam neviem ake, o com a ci vlastne vobec nejake budu.